Chlamydióza je pohlavná choroba, ktorej pôvodcom sú chlamýdie, konkrétne Chlamydia trachomatis. V Európe ide o jedno z najviac rozšírenejších pohlavne prenosných ochorení, počet prípadov sa ráta na niekoľko stoviek tisíc. Chlamýdie ako také môžu spôsobiť aj iné infekcie, tak mužov, ako aj žien a detí. Vyskytnúť sa môžu aj v tehotenstve.
V mnohých prípadoch nie sú prítomné žiadne príznaky a vtedy ochorenie odhalí až test. Výskyt je častejší u žien vo veku do 25 rokov. Nakoľko chlamýdie môžu poškodiť reprodukčné orgány a inkubačná doba je krátka, nutnosťou je skorá diagnostika.
Chlamydióza je teda z hľadiska pohlavného zdravia veľmi vážne ochorenie a treba k nemu tak pristupovať. Žiadna liečba bylinkami či domáca alternatívna liečba nemôžu nahradiť odbornú terapiu od lekára. Práve preto som sa rozhodol venovať chorobe podrobnejšie.
Chlamydióza je odborný názov ochorenia, ktorého pôvodcom sú chlamýdie. Ide o pohlavne prenosnú chorobu, ktorá môže napádať viaceré tkanivá, no nás bude zaujímať genitálna chlamydióza. To primárne postihuje vylučovaciu a močovú sústavu.
Chlamydióza je infekčné ochorenie spôsobené chlamýdiou Chlamydia trachomatis
V prípade napadnutia organizmu táto baktéria spôsobuje infekcie v pohlavnom systéme, konečníku, nosohltanu a očných spojovkách, najčastejšie sprevádzané výtokom
Prenos ochorenia môže byť cez vaginálny, orálny aj análny pohlavný styk
V prípade pľúcných chlamýdií, napríklad Chlamydia pneumoniae, je možný prenos aj vzduchom a kvapôčkovou formou. Pri genitálnej infekcii je najpravdepodobnejší spôsob prenosu nechráneným sexuálnym stykom. Zároveň platí, že z pohlavných orgánov môže byť infekcia dotykom prenesená aj do oka a neskôr do očných spojoviek.
Pokiaľ ide o mechanizmus šírenia infekcie, ten je odlišný od iných ochorení:
pri prenose z infikovaného človeka na nového hostiteľa je parazit prvé hodiny nerozpoznateľený imunitným systémom, je vo forme neinfekčného telieska zhruba po 20 hodinách prichádza k jeho transformácii na infekčné teliesko, ktoré sa dokáže veľmi rýchlo rozmnožiť do okolitých buniek v tkanive, ktoré napadol pokiaľ nie je infekcia liečená, dochádza k jej prechodu do chronickej formy, pričom u žien aj mužov postupuje do pohlavnej sústavy a ohrozuje vajíčkovody a prostatu konečným stavom neliečenej infekcie je, že chlamýdie napadnú aj ostatné časti pohlavného systému, spôsobia nepriechodnosť vajíčkovodov a ohrozenie spermií
Parazit je schopný infikovať slizničné povrchy, u dospelých ľudí najmä močovo-pohlavný systém a oči. Rozšírenie ochorenia sa odhaduje až na 15 % sexuálne aktívnej populácie. V prípade prenosu na novorodenca, čo je tiež možné, môže vzniknúť infekcia aj v pľúcach.
INKUBAČNÁ DOBA
Pokiaľ ide o genitálnu chlamydiózu, tu je inkubačná doba od nakazenia sa po vypuknutie infekcie a prípadné prejavenie sa príznakov v rozmedzí od 1 do 3 týždňov. Problémom je však práve to prejavenie sa príznakov, nakoľko ochorenie prebieha vo väčšine príznakov bezpríznakovo. To zároveň posilňuje aj jeho vysokú infekčnosť a prenos ďalej.
Chlamydióza a jej príznaky a prejavy
Nakoľko chlamydióza napadá pohlavné a močové ústrojenstvo, najtypickejšie príznaky sa týkajú práve urogenitálneho systému. Časté sú však aj prípady, kedy nedochádza k žiadnym príznakom, čiže z vonkajšieho hľadiska je priebeh chlamydiózy asymptotický. Ak sa príznaky objavia, líšia sa podľa toho, či ide o muža alebo o ženu, niektoré sú totiž individuálne.
Tu sú najčastejšie symptómy pri genitálnej chlamydióze:
u mužov sa vyskytuje najčastejšie výtok z penisu, bolesť v semenníkoch, bolesť a pálenie pri močení, časté močenie menšieho množstva moču a problém udržať moč u žien sú typické príznaky hlavne výtok z pošvy, svrbenie a bolesť pri pohlavnom styku, tiež pálenie a bolesti počas močenia v niektorých prípadoch dochádza aj k ľahkému krvácaniu medzi periódou
Ak sa dostane infekcia až do pľúc, prejaví sa škriabaním v krku, dráždivým kašľom, únavou, bolesťou hlavy a zimnicou. Následky neliečenej chlamydiózy spôsobia bolestivé zápaly pohlavného ústrojenstva, jeho zjazvenie a napokon aj neplodnosť.
Príčiny, rizikové faktory a prenos chlamydiózy
Chlamydióza je zapríčinená chlamýdiami, čo sú špecifické typy baktérií, ktoré môžu infikovať sliznice v tele. Aby infekcia vznikla, musí prísť k prenosu, čo býva najčastejšie pohlavným stykom. Rizikovým faktorom je teda nechránený sex.
Tu sú príčiny a spôsoby prenosu infekcie:
Chlamýdiová infekcia Chlamydia trachomatis: Ak hovoríme o forme chlamýdiovej infekcie postihujúcej pohlavnú sústavu, tak za touto infekciou je typ baktérií nazvaný Chlamydia trachomatis. Ide o baktériu s dvojfázovým životným cyklom, čo uľahčuje vznik infekcie v bunkách. Jedná sa o vnútrobunkového parazita s extrémne rýchlym množením.
Prenos pohlavným stykom: Absolútne najčastejší prenos chlamýdiovej infekcie je prostredníctvom nechráneného pohlavného styku. Štatistiky udávajú, že šanca na prenos z jedného človeka na druhého je až 60 %, čo je nadpriemerná hodnota v porovnaní s inými infekciami bakteriálneho typu. Prenos môže byť vaginálnym, análnym aj orálnym stykom.
Iný prenos medzi partnermi: Z pohlavných orgánov môže byť infekcia prenesená na iné časti tela, no nie je to tá najtypickejšia cesta prenosu. Ešte zriedkavejšou sú iné formy nákazy, napríklad používaním rovnakej spodnej bielizne, posteľnej bielizne alebo uterákov. Infekcia v spoločných priestoroch typu sauna, bazén alebo sprchy je už len v teoretickej rovine.
Prenos z matky na plod: Posledným spôsobom je prenos chlamýdií z matky na novorodenca a to priamym kontaktom s pôrodnými cestami. Takýto prenos je vysoko rizikový pre dieťa, nakoľko následkom nakazenia sa bývajú vážne infekcie týkajúce sa pľúc, oka či ucha. V extrémnom prípade hrozí novorodencovi dokonca aj oslepnutie.
Chlamýdiová infekcia je nebezpečná tým, že má viaceré štádia vývoja, pričom ak je bez vonkajších prejavov, môže postupovať veľmi rýchlo. Nákaza sa tak môže rozšíriť z genitálnej oblasti buď vonkajšou cestou do očí, alebo vnútornou cestou ďalej do pohlavnej sústavy.
Ochorenie má priebeh v týchto fázach:
Prvé štádium: V prvom štádiu sa chlamýdie dostávajú do organizmu, najčastejšie pohlavnou cestou, výnimočne prostredníctvom kontaminovaných predmetov a priamym kontaktom. Počas prvých hodín infikujú vnútro buniek, avšak ešte sú v neinfekčnej podobe, takže si ich imunitný systém nevšimne. A po niekoľkých hodinách sa dostávajú do infekčnej formy.
Druhé štádium: Druhá fáza je typická nástupom masívneho množenia infekcie do okolitých buniek a tkanív. Ak sú prítomné príznaky, začínajú sa prejavovať najčastejšie v oblasti pošvy alebo penisu a to typickým výtokom. Po čase prichádza k postupu infekcie aj do močového systému, čo so sebou prináša príznaky súvisiace s bolesťami a pálením.
Tretie štádium: V tretej fáze, pokiaľ nie je infekcia liečená, prichádza k rozšíreniu aj do iných častí tela. V tomto prípade sú možné dve cesty a to buď navonok, čo býva najčastejšie do očí a očných spojoviek, alebo smerom ďalej do pohlavnej sústavy. Najčastejšie dochádza k infekcii maternice, vajíčkovodov a vaječníkov, u mužov k zápalu prostaty.
Štvrté štádium: V poslednej fáze prichádza k prechodu infekcie do chronickej formy a zároveň k najvážnejším komplikáciám a dôsledkom neliečeného zápalu. Vyskytnúť sa môžu zápaly kĺbov, zjazvenie panvových orgánov, u žien dochádza k sterilite, u mužov k poklesu kvality spermií a vyvinúť sa môže aj tzv. Reiterov syndróm.
Diagnostika chlamydiózy
V prípade, že ochorenie prebieha aj s výskytom typických symptómov typu výtok z penisu alebo pošvy, je možné stanoviť podozrenie na pohlavne prenosnú infekciu. V prípade bezpríznakovej formy, alebo aj pri menej určitých prejavoch, je potrebné vykonať laboratórnu diagnostiku, ktorá jediná môže infekciu potvrdiť.
Tu sú najčastejšie vykonávané vyšetrenia a testy:
anamnéza – základom pre získanie podozrenia je v tomto prípade anamnéza a fyziologické vyšetrenie, kedy sa zisťujú príznaky a miesto infekcie testy z výterov – najčastejšie sa vykonáva výter z močovej trubice a výter z pošvy, ktorý sa pošle na laboratórne vyšetrenie PCR, ktoré je najpresnejšie sérologická diagnostika – v tomto prípade sa vykonáva vyšetrenie nepriameho typu, kedy sa v krvnom sére sa hľadajú protilátky na chlamýdiovú infekciu kultivačné vyšetrenie – posledným spôsobom je kultivácia, ktorá je ale príliš zdĺhavá v dôsledku potreby rastu odobratých vzoriek a preto sa v praxi príliš nepoužíva
Ak existuje čo i len najmenšie podozrenie na chlamýdiovú infekciu, treba čím skôr navštíviť gynekológa alebo urológa. Vyšetrenie a testy by mali absolvovať obaja partneri, práve kvôli pravdepodobnému prenosu. Pri podozrení na pľúcnu formu sa robí test zo vzorky krvi.
KONTROLA AJ PO LIEČBE
Testovanie na prítomnosť chlamýdií nie je len záležitosťou diagnostiky pred liečbou, ale ide aj o formu kontroly po skončení liečby. Účelom tejto kontroly je potvrdenie, že prišlo k úplnému preliečeniu infekcie. Test sa robí vo forme výteru z miesta infekcie alebo z moču, obvykle s odstupom 1 mesiaca od skončení liečby.
Riešenie a liečba chlamydiózy
Podobne ako pri množstve iných infekcií bakteriálneho typu, aj pri nakazení sa chlamýdiami je najúspešnejším spôsobom liečby antibiotická terapia. Čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie. V prípade jej zanedbania hrozí prechod infekcie do ďalších častí pohlavnej sústavy.
Liečba však prebieha nielen medikamentózne, ale aj v iných formách:
Antibiotiká
Na liečbu chlamydiózy sa indikujú po úvodnom vyšetrení antibiotiká. Konkrétny typ ako aj dĺžku ich užívania určí lekár na základe rozšírenia infekcie a sprievodných príznakov. Najčastejšie sa využíva azitromycín, ktorý sa používa dlhodobo aj v jednej dávke. Liečba môže trvať 1 až 3 týždne, pri dlhšej liečbe je vyššia pravdepodobnosť úplného preliečenia.
Sexuálna zdržanlivosť
Samozrejmosťou je sexuálna abstinencia počas infekcie, počas jej liečby a aj istý čas po nej. V momente diagnostikovania infekcie sa treba úplne vyhýbať pohlavnému styku a to vo všetkých formách. V žiadnom prípade nepraktizujte sex ani s použitím antikoncepcie. Po ukončení liečby počkajte ešte na kontrolu na potvrdenie zmiznutia infekcie.
Zabránenie dotykom
Z genitálií sa môže chlamýdiová infekcia tiež rozšíriť dotykom, najmä do očí a očných spojoviek, takže ak ňou už trpíte, vyvarujte sa možnosti takéhoto kontaktu. Rovnako tak si treba dať pozor na mechanické dráždenie v tejto oblasti. Pri tomto dráždení sa môžu chlamýdie dostať do medzibunkového priestoru a infikovať tak ďalšie tkanivá.
Chlamýdiové infekcie sú veľmi časté, dokonca v niektorých vekových skupinách žien ide o najčastejšiu pohlavne prenosnú infekciu bakteriálneho typu. To so sebou prináša aj veľký záujem na internetových fórach a množstvo otázok či dotazov. Tu sú tie najčastejšie:
Jedinou overenou liečbou, ktorá má preukázateľné výsledky, je liečba indikovaná lekárom, čiže antibiotiká. Akékoľvek alternatívy, napríklad nejaké voľné výživové doplnky či domáca liečba pomocou receptov s bylinkami, to všetko vám môže narobiť len viac komplikácií.
Áno, v tehotenstve hrozí problém so správnym vývojom plodu a je tu riziko prenosu infekcie na novorodenca. Najväčším problémom počas gravidity je výskyt mimomaternicového tehotenstva, v prípade prenosu na dieťa mu hrozí infekcia očí, uší a pľúc.
To záleží od toho, či hovoríme o infekcii u mužov alebo u žien. U mužov je skoro polovica prípadov bez výskytu nejakých viditeľných symptómov. Horšie je to u žien, kde tomu je v 80 % prípadov. Na ochorenie sa tak príde až po otestovaní partnera s príznakmi.
Áno a to platí v prípade oboch pohlaví. U žien dochádza k neplodnosti v momente, keď infekcia prejde zo sliznice vagíny do maternice a odtiaľ do vajíčkovodov, nakoľko spôsobí nepriechodnosť vajíčkovodov. U mužov zas napadne nadsemenníky.
Bohužiaľ, neexistuje žiadna forma očkovacej látky, takže vakcinácia neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o vytvorenie protilátok v organizme po prekonaní infekcie, tie sa síce na istý čas vytvoria, ale nezabráni to novému nakazeniu sa v budúcnosti.
Ako fungujú lieky na chlamydiózu
Nakoľko sú chlamýdie špecifickým typom baktérií, pri liečbe sa využívajú antibiotiká a to v perorálnej forme. U nekomplikovaných prípadov trvá u žien liečba 7 dní a u mužov 10 dní. Ak ide o chronickú alebo opakovanú infekciu, je potrebná 2 až 3 týždňová liečba.
Najviac sa na liečbu infekcie využívajú antibiotika:
Overenou liečbou je okamžité nasadenie antibiotík, ktorých cieľom nie je úplne infekciu zničiť, ale skôr utlmiť chlamýdie a zárodky tak, aby si s nimi poradil imunitný systém
Spomedzi medikamentov sa najčastejšie využívajú makrolidové antibiotiká, tetracyklíny, chinolóny alebo fluorované chinolíny. Aktuálne najefektívnejším prípravkom je azitromycín, ktorý možno podať aj v jednorazovej dávke. Alternatívou môže byť použitie doxycyklínu, ktorý však nemožno užívať dlhodobo kvôli nežiaducim účinkom.
LIEČBA VŠETKÝCH SEXUÁLNYCH PARTNEROV
Vzhľadom na to , že chlamýdiová infekcia je vysoko infekčná, je potrebné, aby antibiotickú liečbu podstúpil nielen pacient, ale aj jeho okolie, ktoré s ním prišlo do sexuálneho styku. Netýka sa to len posledného partnera, ale všetkých partnerov z posledného obdobia.
Prevencia chlamydiózy
Ak zvážime, že chlamýdie sa prenášajú veľmi jednoducho akýmkoľvek priamym sexuálnym kontaktom a zároveň mnoho prípadov prebieha v asymptotickej forme, prevencia je v tomto prípade naozaj veľmi dôležitá. Jej súčasťou by mali byť nielen konkrétne opatrenia týkajúce sa foriem prenosu, ale aj celková podpora imunity zdravým životným štýlom.
Tu sú najdôležitejšie preventívne opatrenia:
pohlavný styk – najlepšou prevenciou voči prenosu je bezpečný pohlavný styk s bariérovou antikoncepciou, čiže s kondómom a to aj v prípade orálneho styku striedanie sexuálnych partnerov – vzhľadom na vysokú infekčnosť a možnosť bezpríznakového priebehu infekcie si treba dať pozor na nových sexuálnych partnerov hygiena – dôležitou súčasťou prevencie je udržiavanie maximálnej hygieny v intímnych oblastiach, netreba to však preháňať, pretože aj to je rizikový faktor vyšetrenia počas tehotenstva – nakoľko chlamýdie môžu spôsobiť mimomaternicové tehotenstvo aj nakaziť plod, prevenciou je test na ich prítomnosť na úvod gravidity
aliss píše 30 júna 2020 o 14:43